Žltooranžové afrikány lákajú pikantne horkou vôňou na prechádzku záhradou, v ktorej sa prelínajú akordy vzácnych drevín s plne rozvinutou, orientom naplnenou, oudovou silicou. Bylinná korenenosť afrikánov s ťažko dýchajúcim údom vpúšťa do svojich tenat hojnú náruč šafranu, ktorý sa prepletá medzi nuansami suchosti a zároveň živočíšnou hrejivosťou kože.

Náznakom sa objavuje obláčik bielych, korením ozvláštnených, kvetov, súzniecich s natroud suchými tabakovými listami a machovou vôňou mokrín z lesa.

Suchá línia sa spolu s horkou, veľmi výraznou stopou prelína celou kompozíciou a ukazuje akordy v premenách temne chyprových tónov zelene, zdôrazňujúcich pánske akcenty dráždivej vône, cez ako keby naznačený kovový podtón až k zmyselnej linke kože.